reklama

65 rokov konca tábora Auschwitz-Birkenau a ponaučenia pre dnešok

Dnes je tomu 65 rokov, čo boli oslobodení väzni z nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, ktorý sa stal symbolom šoa, genocídy, ktorá predbehla svojou organizovanosťou, exaktnosťou svojho prevedenia a masovosti všetky čo sa stali do tej doby. Zlo, ktoré však ten tábor postavilo, nespadlo len tak z neba a ak si neuvedomíme jeho príčiny, nikdy nemôžeme vylúčiť, že by mohlo nastať znova.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Vo východnom bloku bolo zvykom vykladať nárast preferencií nacizmu v Nemecku viac menej tak, že Nemci majú doslova v krvi zakorenený militarizmus a neznášanlivosť (túto predstavu mimochodom pestoval už Masaryk) a že potom prišiel nejaký blázon Hitler a pretože sú Nemci takí militaristi, nebol problém ich "prinútiť pochodovať". Táto koncepcia je veľmi scestná a povedal by som až nebezpečná - pohodlne voči sebe samým totiž zabúda na univerzálnosť varovania, ktoré nám zo šoa vyplýva - teda že podobne strašného zločinu je schopná akákoľvek spoločnosť kdekoľvek, pokiaľ na to budú nastavené podmienky. V skutočnosti Nemci neboli apriórni militaristi (sami mali po prvej svetovej vojne bojovania často dosť) a Hitler nebol blázon. Naopak, Hitler veľmi dobre vedel, čo robí, vedel vycítiť nálady v spoločnosti a zneužiť ich na svoje plány. Predstavovať si nástup nacizmu ako ľudí bez príčiny uchvátených kričiacim hysterikom je síce jednoduché, avšak ak budeme takto interpretovať dejiny, potom sa nebudeme môcť čudovať, keď nám niekde vyrastie taký Hitler nový.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Antisemitizmus, prakticky najvýraznejšia súčasť nacistického režimu, totiž nebol porovnateľný s dovtedy známymi šikanovaniami iných menšín - bol to útok na elity živený hlavne chorobnou závisťou. Rovnako ako Voltaire hovoril, že "keby nebolo Boha, museli by sme si ho vymyslieť", to isté sa dá povedať o Hitlerovi v 30. rokoch; on osobne nebol stelesnením zla, on bol jeho manažérom. Stelesnením zla bola veľká časť vtedajšej nemeckej spoločnosti, ktorá mala pocit, že sú jej životné ambície dostatočne nenaplnené a ktorá hľadala, ako ukojiť svoju potrebu po tom zobrať susedovi jeho "nemorálne veľký majetok" a niečím si to ospravedlniť. Som presvedčený o tom, že keby sa Hitler nakoniec stal maliarom a nepúšťal sa do politiky, našiel by sa niekto iný, kto by na tento politickú dopyt odpovedal. Málokto vie, že nacizmus a komunizmus boli ideológie, ktoré spolu predovšetkým v 20. rokoch v Nemecku ostro súperili a mierili na ten istý dav prakticky tými istými tvrdeniami; obe skupiny sa od seba nelíšili viac, ako sa od seba líšia fanúšikovia Sparty a Baníka. Ak by tento súboj nevyhral Hitler, veľmi pravdepodobne by ho vyhrali komunisti, ktorí mali tiež svoje pochodujúce polovojenskej jednotky "proletárov" a ktorí by veľmi pravdepodobne spôsobili holokaust vo svojej verzii - v ktorom by boli rovnako zabíjaní Židia. Prečo? Pretože boli pracovití, bohatí a vedeli to, čo iní nie - a to sa medzi závistlivou luzou neodpúšťa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ak si uvedomíme závisť a chorobnú paranoju v zmysle že existujú nejakí "oni", čo "nás" všetky ovládajú a riadia ako skutočný pôvod tragédie, ktorá sa skončila pred 65 rokmi vyslobodením ľudí z vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau, stane sa očividným, že všetko ostatné v nacistickom režime (militarizmus, rasizmus, túžba po "novom životnom priestore", teória nadčloveka, atď.) bola prakticky len omáčka; dôsledok hniloby, ktorú v ľuďoch tvoria práve rovnostárske túžby nie viesť spoločnosť tak, aby mal každý toľko, koľko je schopný si zaopatriť, ale každý rovnako, a to najlepšie tak, že sa tí úspešnejší a bohatší okradnú (v nacistickom prípade aj vyhladia). Ak si uvedomíme toto, vystavíme sa tomu, že budeme schopní nástupe podobne zločineckého systému v budúcnosti zabrániť, ale na druhej strane nás to prinúti neustále myslieť na to, že "my" nie sme o nič lepšie a ak sa nebudeme starať o to, aby ľudia závistliví a plní zášti boli pokiaľ možno natoľko nasýtení svojim Bleskom a Novou, aby im nezostal čas na nič iného, môže sa podobná tragédia stať znova. Ľudí, ktorí sú schopní vytvoriť takýto režim, je v každej spoločnosti čo ich na svete je niečo okolo polovice. Keď sa postavíte v Prahe v metre pod eskalátory a budete počítať ľudí, čo prídu, každý druhý je potenciálny prívrženec nejakého hnusného režimu a zločinec, ak budú na to nastavené spoločenské podmienky. To je memento, ktoré by sme si mali po 65 rokoch pamätať a ak budeme, snáď sa to, čo sa dialo za Tretia ríša, nestane znova.

Andrej Ruščák

Andrej Ruščák

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

O niekoľko mesiacov politológ zaoberajúci sa najmä európskou integráciou, globálnou bezpečnosťou a energetikou, Európan, český občan narodený v Prahe napoly slovenského pôvodu žijúci momentálne v Poľsku majúci silný vzťah k Nórsku. Redaktor analytického serveru nekorektně.com, voľný novinár. Racionalista a nepriateľ ideológií. Pri pohľade na niektorých ľudí občas váhajúci, či je takisto človek :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu